Najlepší majiteľ U. S. Steelu by bol ten, kto zainvestuje do Košíc, hovorí o možnej zmene vlastníka košický obchodník s rudou
Ak by prišla dobrá ponuka, nie je vylúčené ani to, že nový majiteľ amerického U. S. Steelu by chcel košickú oceliareň predať. Ale zatvoriť určite nie, hovorí Peter Kamarás, košický obchodník so železnou rudou.
Kamarás dobre rozumie oceliarskemu biznisu aj preto, že v ňom roky pôsobil ako manažér huty. Teraz má firmu SBE S. E., ktorá nakupuje železnú rudu na Ukrajine a plechy v hutách v Srbsku a Českej republike.Don’t worry about sounding professional. Sound like you. There are over 1.5 billion websites out there, but your story is what’s going to separate this one from the rest. If you read the words back and don’t hear your own voice in your head, that’s a good sign you still have more work to do.
Momentálne sa vo veľkom debatuje o tom, či americká matka košických oceliarní – skupina U. S. Steel – zmení vlastníka.
Záujem by mohli mať potenciálne až traja svetoví hráči – americké spoločnosti Cleveland-Cliffs a Esmark a konzorcium ArcelorMittal s indicko-európskym kapitálom. Posledný spomínaný však podľa Reuters predloženie ponuky ešte len zvažuje.
Vedenie U. S. Steelu zatiaľ odmietlo ponuku od severoamerických oceliarní Cleveland-Cliffs. No pri tak veľkých „dealoch“ je bežné, že potenciálni kupci menia svoje ponuky podľa toho, aký ťah urobí ich konkurent.
V rozhovore sa dozviete:
kto sú títo záujemcovia;
aké plány by mohli mať s košickými oceliarňami, ale aj
v čom sú košické oceliarne špecifické a čo by musel ako prvé riešiť ich nový vlastník.
Rozumiem správne, že po tom, ako klesli akcie amerického U. S. Steelu a dlhšie sa držali na úrovni okolo 26 dolárov za akciu, vycítili manažéri Cleveland-Cliffs a Esmarku, neskôr potom zrejme aj ArcelorMittalu príležitosť, že by za dobrých podmienok mohli kúpiť firmu?
Čítal som v burzových správach, že akcie U. S. Steelu sú jedny z najpodhodnotenejších v USA. Takže zrejme to napadlo aj mnohým iným.
Prečo boli akcie U. S. Steelu na takej nízkej hodnote?
Hodnota akcií na burze je vždy otázkou ponuky a dopytu. To by ste sa museli pýtať tých, ktorí tie akcie nakupujú. Výsledky U. S. Steelu sú však celkom dobré, porovnateľné s ostatnými veľkými oceliarňami. Aj kroky, ktoré manažéri U. S. Steelu urobili v poslednom čase, boli veľmi oceňované. Asi pred dvoma rokmi dokončili akvizíciu oceliarní Big River Steel (Arkansas), ktorá je považovaná za jedného z technologických lídrov vo výrobe zelenej ocele.
Ktorá z týchto firiem by bola ideálnym kupcom U. S. Steelu z pohľadu budúcnosti jej košickej fabriky?
Ktorákoľvek. Hlavne nech má financie na to, aby košickú hutu priviedla do 21. storočia.
Hovoríte o tom, že dlhodobá konkurencieschopnosť a tým aj budúcnosť košických oceliarní je závislá od toho, či sa nájdu peniaze na výmenu klasických pecí za elektrické. Košická fabrika už má schválenú pomoc 300 miliónov eur z plánu obnovy, ale fabrika už skôr odhadla celkovú investíciu na ďalšie stovky miliónov eur.
Nejde iba o elektrické pece, ale aj o investície do nových technológií celkovo, rovnako tak do rozšírenia výroby o výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Takže ak by mal ktorýkoľvek z potenciálnych kupcov U. S. Steelu alebo jeho častí peniaze a chuť takto ich investovať, bola by to pre Košice dobrá správa. Neviem však posúdiť finančné možnosti a stratégie jednotlivých záujemcov.
Isté je, že Esmark ponúka za celú matku U. S. Steel okolo 10 miliárd dolárov v hotovosti (aj s dlhom). Cleveland-Cliffs ponúka o čosi menej (7,3 mld. dolárov) a ponuku vyskladal aj z akcií. ArcelorMittal zatiaľ nepotvrdil, ako o transakcii uvažuje.
Ako som hovoril, ani vy, ani ja nevidíme do finančných detailov týchto firiem. Isté je, že Cleveland-Cliffs aj ArcelorMittal sú jedny z najväčších hút na svete. Esmark huty aktuálne neprevádzkuje, ale v minulosti už jednu prevádzkoval a potom ju predal. Išlo o Wheeling Pittsburgh, do ktorej najprv investoval, zhodnotil ju a o rok neskôr predal Severstaľu. Manažéri Esmarku zasa môžu mať ku Košiciam citový vzťah. Zoberte si, že šéf Esmarku James Bouchard bol jedným zo záchrancov, ktorých sem poslal americký U. S. Steel. (Bouchard bol v minulosti manažérom amerického U. S. Steelu, pozn. red.)
Kto z týchto troch hráčov by mal podľa vás najväčšiu motiváciu investovať do budúcnosti košickej fabriky a kúpiť pre ňu napríklad elektrické pece?
Opäť, toto sa nedá ani dedukovať. Skúsme zhrnúť, čo o tých troch firmách vieme. ArcelorMittal má investície po celej Európe. Cleveland-Cliffs podniká iba v Amerike, ale to nemusí znamenať, že nechce expandovať v Európe, a Esmark má zasa určitú minulosť v Európe.
Americkí odborári zjavne uprednostňujú Cleveland-Cliffs a ArcelorMittal odmietajú, vyjadrenie k Esmarku som zatiaľ nezachytila. Viete prečo? Cleveland-Cliffs má dramaticky lepšie platy alebo iné pracovné podmienky?
Pravdepodobne preto, že keď Cleveland-Cliffs v minulosti nakupoval aktíva v Amerike, tak na rozdiel od ostatných neprepúšťal. Ale môže za tým byť aj iná logika. Je to firma s dlhoročnou históriou, takže asi s ňou majú skúsenosti. Pôsobia v Amerike, ja ich registrujem hlavne ako najväčšieho výrobcu plechových výrobkov v USA a jednu z desiatich najväčších hút v Amerike.
Košickí hutníci sa zameriavajú na ploché oceľové výrobky teda napríklad rôzne pozinkované, lakoplastované alebo pocínované plechy na použitie v strojárstve a potravinárstve, napríklad na konzervy, ale aj na rôzne stavebné účely. S ktorým zo záujemcov by mal najväčší prienik, čo sa týka výrobného portfólia?
Ako som povedal, Cleveland-Cliffs nemá výrobu v Európe, takže tu nie je žiadna možnosť konkurencie produkcie a to isté platí aj o Esmarku. Obe tieto firmy skúsenosti s takouto produkciou majú, ale nemajú výrobu v Európe. ArcelorMittal tu výrobu má, ale košická huta, podľa môjho názoru, by im do portfólia pridala zaujímavé produkty.
Hovorili ste, že Esmark vlastné huty nemá. Myslí to seriózne s tým, že by získané fabriky aj ďalej prevádzkoval alebo by všetko skôr či neskôr predal ďalej?
Esmark už raz kúpil hutu, rok ju prevádzkoval a potom predal. Ale z toho nemôžete automaticky dedukovať, že by napríklad košickú hutu predal ďalej alebo že by to isté neurobil Cleveland-Cliffs alebo ArcelorMittal.
Zhrňme to. Cleveland-Cliffs sa orientuje na oceliarsky priemysel v severnej Amerike, Esmark je viac obchodník ako výrobca ocele sústredený tiež v Amerike, ale s väzbou na Košice. ArcelorMittal má prevádzky aj v Európe. Všetci traja záujemcovia sú podľa vás seriózni v tom, že by celý biznis U. S. Steelu ďalej rozvíjali?
Cleveland-Cliffs je najväčší výrobca plochých oceľových výrobkov v USA. V prípade, že kúpi U. S. Steel, je dosť pravdepodobné, že niektoré aktíva bude musieť predať. Nie preto, že by chcel, ale stal by sa v Spojených štátoch príliš silný vo výrobe plochých oceľových výrobkov v očiach protimonopolných inštitúcií. Niečo podobné môže hroziť aj v prípade ArcelorMittalu, ale v Európe. Oni však nedávno predali niekoľko aktivít skupine Liberty Steel. Medzi nimi bol aj závod v Ostrave alebo rumunskom Galati. Európska komisia im to totiž dala ako podmienku, keď ArcelorMittal kupoval najväčšiu európsku oceliareň – Ilva v Taliansku. Takže možno nič nebudú musieť predávať, aj keď ArcelorMittal stále vlastní relatívne veľkú a dobrú fabriku v Poľsku. Ale keby napríklad ešte stále mali fabriku v Ostrave a v Galati a kupovali by U. S. Steel, tak je prakticky isté, že by napríklad košickú hutu alebo iný závod museli následne ďalej predať. A Esmark aktuálne nemá veľké produkčné portfólio v oceliarstve, je to viac obchodník a spracovateľ než výrobca.
Niektorý z týchto záujemcov by mohol chcieť košickú fabriku ďalej predať alebo ju zatvoriť?
Zatvoriť určite nie a predpokladám, že ani predať. Nie je to ale vylúčené, ak by prišla dobrá ponuka.
Biznisovo sa komu najviac hodí do portfólia košický U. S. Steel?
To je zložitá otázka. ArcelorMittal je na rozdiel od zvyšných dvoch záujemcov už prítomný v Európe, takže pozná európske podmienky. Vo firme vedia, ako takúto hutu manažovať. Čo sa týka Cleveland-Cliffs, tam nevieme, či majú záujem podnikať v Európe. Môžu aj nemusia mať v pláne expanziu. A Esmark? Ako som hovoril – šéf Esmarku, James Bouchard bol jedným zo záchrancov, ktorých sem poslal americký U. S. Steel. Ale je to veľmi komplexná otázka, a môže do toho vstúpiť aj ten aspekt, ktorý som už naznačil – do akej miery budú mať americké firmy záujem prevádzkovať jedinú fabriku v úplne inom prostredí. Veď v Spojených štátoch funguje úplne iný biznisový systém.
Aj U. S. Steel má všetko v Amerike a potom už iba jednu hutu v Košiciach.
Veď preto sa stále hovorí o predaji košickej fabriky. Prístup ku Košiciam sa prudko zmenil oproti dobám, keď tu bol John H. Goodish (v minulosti muž č. dva v celom U. S. Steele a prvý šéf košického U. S. Steelu). Vtedy tu bola stovka amerických rodín, o pár rokov neskôr som počul, že majú veľký problém nájsť rodiny, ktoré by boli ochotné presídliť sa na Slovensko.
Hovoríte o tom, že pre U. S. Steel dávno nie je košická fabrika prioritou. Ukážkou toho je to, že vždy, keď vyprší nejaká dotačná schéma, prídu debaty o predaji fabriky?
Presne tak. Predstavte si už len to, že v Spojených štátoch sa úplne inak nakupuje uhlie. Uhlie tam chodí ako hodinky. A tu Američania nakupovali uhlie z ruského Kemerova, čo je pár tisíc kilometrov. Keď tam bolo mínus 50 stupňov, tak uhlie neprišlo a oni chceli penalizovať dodávateľa, ktorý za to nemohol. Skrátka, keď je v Kemerove mínus 50 stupňov, tak praskajú výhybky a koľajnice.
Iné americké firmy na Slovensku bez problémov podnikajú.
Ibaže táto fabrika bola postavená v dobách Sovietskeho zväzu, je vybudovaná na dodávkach strategických surovín zo Sovietskeho zväzu, ktoré sa vozia po atypických širokorozchodných koľajniciach a nie je jednoduché alebo ani rýchlo možné prehodiť dodávky na európsky rozchod. A je to v každom prípade vysoko nákladné.
Mali celé roky na to, aby si dohodli iné kontrakty a otočili logistický tok.
To nie je také jednoduché zmeniť. Je iné kupovať železnú rudu z Kanady cez preťažené európske prístavy a železničné trate, ako keď vám môže prísť po koľajniciach postavených až do huty za tri-štyri dni napríklad z Ukrajiny.
Takže otázka je aj to, do akej miery by sa ktorý zo záujemcov o U. S. Steel mal chuť vyrovnávať so zložitými lokálnymi podmienkami.
Manažéri z Esmarku by vedeli riadiť takúto fabriku, aj ArcelorMittal je prítomný v Európe, takže to ovláda. A Cleveland-Cliffs? Môžu sa to naučiť, ale je otázka, či plánujú biznisovo rásť aj mimo Ameriky a ako veľmi. A na Ukrajine je vojna. Kedykoľvek môže dôjsť k prerušeniu dodávok napríklad železnej rudy.
Keď vypukla vojna, mali manažéri z Košíc dobrú príležitosť natrénovať si otočenie logistických tokov a urobiť si zásoby. Zvonku to vyzeralo, že to zvládli.
Ale koľko ich to stálo? Urobili len to, čo museli urobiť. To isté musel urobiť ArcelorMittal. Má na Ukrajine dve bane a musel si urobiť zásoby dvoch miliónov ton rudy. To stojí extrémne veľa peňazí, ak musíte mať zrazu na sklade 2 milióny namiesto bežných 300-tisíc. Veď to sú aktíva, na ktoré si beriete úvery. A čo investície do skladovacích a prekladacích kapacít?
Vojna na Ukrajine nepriniesla oceliarskym manažérom nové kontrakty na dovoz rudy či uhlia z iných krajín.
To sa ani nedá. Veď to by musela tá ruda plávať do prístavov. Tých prístavov len tak nepribudne a keď sa začala vojna, tak bol ešte väčší pretlak na kapacity, hlavne železničné po tom, ako sa navyše zablokovala čiernomorská cesta. Vtedy prišli tie otázky – máte prístavy, do ktorých doveziete rudu? Máte dostatočný počet vagónov a kapacitu na železnici? V deň, keď Rusi zaútočili na Ukrajinu, chceli všetci všetko dovážať cez prístavy a cez úzky rozchod, ale zistilo sa, že nie sú ani vagóny, ani železničné kapacity. Železničiarom po celej Európe by mali dať vyznamenanie za to, čo vtedy zvládli. To vôbec nebolo také jednoduché a plynulé, ako to mohlo vyzerať zvonku a upokojilo sa to iba preto, že už po troch – štyroch týždňoch sa obnovili dodávky z Ukrajiny. Potom si huty rýchlo urobili tie miliónové zásoby. Uviazlo v nich obrovské množstvo peňazí, keďže na sklade im ležala obrovská hodnota, ktorú museli financovať.
Takže asi nie je jednoduché a ani lacné zrazu zameniť dodávky rudy z Ruska a Ukrajiny za dodávky z Austrálie.
Nie je to za tú istú cenu a kapacitne je to tiež problém. Potrebovali by ste aj nové prístavy. Zoberte si len, ako sa teraz všade tlačí ukrajinské obilie. Do infraštruktúry sa roky neinvestovalo, s vojnou sa nepočítalo a nedá sa to rýchlo zmeniť.
Naspäť k tomu, ako vážne máme brať debaty o predaji U. S. Steelu. Ak sa firme dobre darí a smeruje k modernizácii a zelenšej výrobe, prečo potom vedenie U. S. Steelu reaguje tak, že ponuky vôbec zvažuje?
Myslím si, že iba urobili to, čo museli urobiť. Tie dve ponuky boli verejne publikované, takže sa tým museli zaoberať. A urobili to najlepšie a jediné, čo mohli. Vybrali dve investičné banky, ktoré majú so záujemcami rokovať a posúdiť tie ponuky. Na základe toho zrejme manažment vyhlásil, že ponuka od Cleveland-Cliffs sa im nejaví dostatočne atraktívna.
Odmietnutie od manažmentu sa už dá považovať za definitívne odmietnutie, ako keby to bolo odmietnutie akcionármi?
To si nemyslím. Bude to len výsledok nejakých rokovaní s investičnými bankami. Zvolať valné zhromaždenie akcionárov nie je také rýchle a jednoduché.
Pred pár dňami už začali akcie U. S. Steelu rásť, zjavne v reakcii na debaty o predaji.
Ak seriózny výrobca ocele ako je Cleveland-Cliffs alebo firma Esmar dajú ponuku, že kúpia akcie za 30 – 35 dolárov, pričom v tom čase sa obchodujú za 20 – 22 dolárov, tak sa nájdu ľudia, ktorí teraz rýchlo kúpia akcie, lebo ich hodnota môže stúpnuť. Ak by to bolo z 22 na 35 dolárov a vy predtým nakúpite milión akcií, môžete teoreticky zarobiť 13 miliónov dolárov.
Ale vo finále budú rozhodovať akcionári U. S. Steelu. Formálne zasadnú a potom sa dozvieme, či reči o predaji boli plané alebo to celé malo reálny základ.
Asi tak. Podľa mňa všetci, ktorí majú záujem, budú teraz v tichosti rokovať s investičnými bankami a pravdepodobne dôjde k zvýšeniu tých ponúk. Keď budú mať bankári konečné číslo, predložia najlepšiu ponuku akcionárom. V prípade U. S. Steelu sú to väčšinou inštitucionálni investori ako penzijné fondy a podobní. Ťažko predpokladať, ako uvažujú.
Asi ich bude zaujímať viac cenová ponuka ako budúcnosť firmy.
Budú zrejme zvažovať, či sa im to oplatí teraz predať alebo čakať na niečo lepšie. Ale samozrejme, tak ako pri každej fabrike, vždy, keď príde dobrá ponuka na predaj, tak ju manažéri zvažujú.
Pripomenuli ste mi tým, ako chcel košické oceliarne kúpiť čínsky gigant He Steel. Ako to, že v tejto oveľa väčšej transakcii sa vôbec nespomína?
Asi už majú iné ciele. Predsa len, situácia sa od roku 2016, keď mali obchod prakticky dohodnutý, podstatne zmenila – politická aj ekonomická.
